Nie všetko, čo sa okolo nás leskne, je znakom života

08.03.2019 09:42

Ahoj,

Dnes ti chcem znovu napísať niečo o svete, ktorý je okolo nás. Asi aj ty, podobne ako ja, chodievaš do obchodných domov. Veľa krát sa zastavíš v obchodoch s elektronikou a vidíš tam obrovské množstvo obrazoviek a iných drobných i väčších predmetov, ktoré majú krásny dizajn, príťažlivý výzor i perfektné funkcie. Ale aj inde vo veľkých obchodných centrách – toľko krásnych vecí, nepreberné množstvo potravín. Je to krásny svet. Všetko máme na dosah ruky, zaiste, nemáme vždy toľko peňazí, aby sme si mohli kúpiť to, čo sa nám páči.

Do tejto našej pohody však už dávnejšie zazneli niektoré znepokojujúce hlasy. S veľkou autoritou o tom prehovoril aj veľký pápež minulého storočia, Ján Pavol II.: naša spoločnosť a kultúra je silno poznačená kultúrou smrti.

Fúúha. Čo to znamená? Nie je to predsa všetko pekné a krásne? Nie sú to zasa len dajaké staromódne kňazské slová, ktoré nám chcú znepríjemniť život, v ktorom aj keď nie všetko máme, ale aspoň nám môžu žiariť oči a srdce po tom všetkom môže túžiť.

Pápež však jasne povedal: tu okolo nás môže byť kultúra smrti alebo kultúra života. Výraz kultúra smrti sa presadil vo svete okolo roku 1970 vďaka niektorým mysliteľom a ich dielam. Upozornili nás na to, že smrť neprinášajú len vojny, násilie, rasizmus alebo útlak. Smrť sa môže šíriť aj inak. Napríklad znečistením prostredia, nebezpečnými podvodmi pri výrobe potravín, donucovaním k ťažkej a nebezpečnej práce, násilím, ktoré si dovoľuje polícia, chudobou a nevedomosťou, ktorá nie je odstránená, lebo niet záujmu zo strany tých, ktorí by to mohli urobiť.

Preto by som ti chcel povedať: svet je veľký a aj naše malá krajina sa potrebuje pozrieť na to,  sa vo svete žije. Je potrebné si uvedomiť, že za veľkým leskom našich obchodných výkladov je aj tvrdý a ťažký život stámiliónov iných. Nezabúdaj, že blahobyt jedných bez ohľadu na biedu toľkých iných, nie je pred Bohom v poriadku. Spomeň si na to, čo Ježiš hovoril o boháčovi a Lazárovi. On hodoval a Lazár biedil pred jeho bránou. Nezaujímal sa. Stačilo málo, stačili by odrobinky, trochu súcitu. Ten mu však dávali len psy a nie ľudia. Škoda pre ľudí.

Preto je tu túžba povedať ti, aby tvoje srdce nemyslelo len na seba. Aby si neprojektoval svoj život len o tom, čo zarobíš, čo si kúpiš, kam si pocestuješ a ako sa zabezpečíš. Toto zmýšľanie je prvý krok k tomu, aby sme sa vzopreli tejto kultúre, ktorá vyzerá tak mierumilovne, ale vskutku nielenže nevedie nikde, ale spôsobuje alebo sa jednoducho nestará o biedu toľkých.

Ani ty, ani ja nevyriešime nič, keď si niečo nekúpime. Ale my môžeme urobiť veľa, ak zmeníme zmýšľanie, ak nepristúpime bezhlavo na logiku stále novších vecí a modelov, na stále väčšiu a väčšiu výrobu, ktorá ničí túto planétu. Je tu čas, keď je potrebné povedať: žime trochu skromnejšie, spotrebujme menej. Skromnosťou sa buduje kultúra života, skromnosťou a solidaritou. A keď ti v hlave skrsne myšlienka, že by si sa chcel stať vedcom alebo lekárom alebo jednoducho človekom, ktorý vloží svoje dary pre budovanie kultúry života – to je tvoj prvý príspevok tomuto svetu a to je aj veľmi dobrý krok na ceste tvojej viery. Lebo naša viera nesmie byť zredukovaná len na nedeľné splnenie si svojej povinnosti, ale má si rozšíriť srdce pre svet, ktorý je okolo nás a pre ľudí, ktorí prídu po nás. Lebo Boh tak miloval svet, že poslal svojho Syna. A jeho mene je potrebné hlásať kultúru, ktorá podporuje život, aby ľudia mohli žiť v pravde a láske.

Tak nech sa ti darí aj tento deň a keď budeš pred plnými výkladmi a krásnymi a často zbytočnými vecami – pomodli sa za tých, ktorý bojujú o prežitie a ak máš odvahu ponúkni Bohu svoje dary, svoj život, svoju školu, svoje povolanie. Uvidíš, že budeš šťastnejší, než keby si si kúpil najlepšiu poslednú vychytávku, za ktorou je často tieň pomalej smrti toľkých.

Tak ahoj

Sme povolaní milovať a rešpektovať život každého človeka a vytrvalo a s odvahou sa usilovať o to, aby v našej dobe, v ktorej sa množí príliš mnoho znakov smrti, zavládla konečne nová kultúra života, ovocie kultúry pravdy a lásky. 

Ján Pavol II., Evanjelium života bod č. 77. (celý dokument tu)