Čo je dobré?

10.02.2019 18:32

Ahoj,

keby som sa ťa spýtal: Vieš, čo je dobré? určite by v prvej chvíli tvoja odpoveď bola: Jasné, že viem. Ako však zaiste tušíš, veci nie sú také jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdajú. Povedať o niečom, že je to dobré, je zložitejšie, než by človek očakával. Teda, aspoň v tedy, ak má chuť poctivo rozmýšľať. Dúfam, že ty ju máš.

Komplikácie

Poznáš tie veci: niečo sa ti zdalo perfektné, ale postupne sa ukázalo, že to až také dobré nebolo. Inokedy stojíš pre lákavými pozvaniami, ale uvedomuješ si, že tie pozvania majú v sebe aj nebezpečenstvá. Naopak, niektoré veci sa ti nechcú, ale ty vieš, že ak  sa k nim prinútiš, je to pre teba užitočné a dobré. Inokedy sú zase dobré veci, ale keď vieš, že nimi môžeš poškodiť mnohých okolo teba alebo po tebe, zrazu sú zlé.

Dúfam teda, že so mnou súhlasíš, že hľadanie dobra v našom živote, nie je taká jednoduchá vec, ani vtedy, keď sme sami, tým viac keď sme s inými. Kde teda nájsť kľúč k tomu, čo je dobré?

Stačí takéto pravidlo?

Existuje napríklad takéto pravidlo: Rob všetko, čo je dobré pre teba, ale tak, aby to neškodilo iným. Znie celkom lákavo. Ale už sme si to naznačili: Nie vždy vieme, čo je pre nás dobré. Často sa to zdá dobré

Zdá dobré, ale nie je. Počul si už tie argumenty možno od rodičov: Nerob toto dnes, lebo potom ... v budúcnosti. Lenže tebe sa zdá tá budúcnosť taká ďaleká. To naozaj mám všetko dnes podriaďovať len pre niečo potom? A prečo?

A druhá časť pravidla hovorí: aby som neubližoval iným. Ale kto sú tí iní? A oni mi neubližujú? Do akej miery teda mám len ja prijímať údery od nich. Nie je dobré údery aj rozdávať? Mám byť azda človekom, ktorému iní môžu čokoľvek a ja ich mám len rešpektovať? Mám sa nechať predbehnúť od šikovnejších alebo byť šikovnejší ako oni a predbehnúť sa? Čo je dobré? A ako to má byť, aby to bolo dobré?

Kto určuje, čo je dobré?

V otázke dobra teda zostávame pred dvomi voľbami: alebo si sám určím, čo je dobré alebo si to nechám určiť druhými. Majú však moji rodičia pravdu, keď mi hovoria, že to a to je dobré? Povedia mi to ľudia? Naučím sa to vtedy, keď budem sledovať osudy ľudí, ich život? A čo teda urobíš? Začneš čítať životopisy slávnych? Ale kým ich budeš čítať, deň čo deň budeš dostávať otázku: robíš toto dobre? To, čo robíš je dobro? A ak budeš zle odpovedať, tak ani tie životopisy nedočítaš.

Najvyššie Dobro

Istý mladík v evanjeliu položil Ježišovi otázku: Čo dobré mám robiť, aby som mal večný život? Tento mladík nás upozorňuje na to, že on a toľkí iní v minulosti veľmi jasne tušili, že dobro človeka je spojené s jeho najvyšším cieľom. A ten cieľ nie je mať veľa, mať dobrú prácu, mať zabezpečený život, dožiť sa dôchodku, dosiahnuť moc nad ľuďmi alebo slávu u ľudí. Človek je tu pre niečo viac. To, že jestvujem, túžim po šťastí, to všetko, čo sa začalo, čo pokračuje, čo niekde smeruje ... kam to smeruje?

Mne stačí, že túto sobotu nedeľu si to užijem. Stačí mi, že vonku čakajú na mňa kamaráti. Stačí, že sa teraz mám dobre. Stačí ...?

Čo je dobré robiť ...? Čo ma privedie k niečomu trvalému a presahujúcemu všetko to, čo vidím a čo žijem? Pre všetky kultúry a všetky časy toto bola vážna otázka. My sme ju odsunuli nabok. Lebo hudba, lebo zábava, lebo práca, lebo teraz a tu je všetko isté a čo bude potom ... to je neisté.

Povieš si: nemám veľa rokov a chcem sa zabaviť. To je čas mladosti. Na starosti a povinnosti bude dosť času.

Mladosť je čas hľadania

Never tomu, nie je to pravda. Mladosť ťa otvára k životu, pozýva ťa plánovať, vybrať si cestu. Človek bez Boha ľahko stráca dôvod považovať ľudí za bratov a sestry. Človek dnešnej doby, ktorú žiješ, veľmi ľahko odmieta aj nariadenia iných. Ale v týchto svojich postojoch môže zostať sám, príšerne sám. Má aj druhú možnosť: zostať v otroctve ľudských nariadení.

Dve veci by som ti chcel z celého srdca napísať:

  • neboj sa hľadať veľký zmysel života, väčší než je všetko. Väčší než tvoj pozemský život. Než všetky blízke i ďaleké a vznešené ciele tohto života
  • Opravdivé dobro sa dá hľadať aj nájsť len v perspektíve večnosti. My kresťania máme istotu toho, čo ostatní ľudia počas stáročí len tušili. Máme tú istotu, lebo Kristus nám o nej povedal a nám ju aj potvrdil.

A pridám tretiu:

Jedine Kristus je tou jedinou vhodnou osobou, s ktorou sa oplatí hovoriť o tom, čo je v živote dobré, čo je dobré pre večnosť.

To mám byť takým vážnym človekom? Neboj sa: Kto dobre porozumel Krista, ten vie, že je povolaný "milovať svet" - lebo "Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna"- a súčasne si musíš nadobudnúť vnútorný odstup voči celej tej bohatej a úchvatnej skutočnosti, ktorou je "svet". Musíš sa rozhodnúť a položiť si otázku o večnom živote. Lebo "tvárnosť tohto sveta sa pomíňa" a každý z nás je podriadený tejto pominuteľnosti

Tak už prestaň čítať a ... buď dobrý. Je to krásne.

Čo mám robiť? "Čo mám robiť, aby som obsiahol večný život?" Čo mám robiť, aby môj život mal plnú hodnotu a plný zmysel?
Mladosť každého z vás, drahí priatelia, je bohatstvo, ktoré sa prejavuje práve v týchto otázkach. Človek si ich kladie v priebehu celého života, ale v mladosti sa natískajú zvlášť intenzívnym, priam naliehavým spôsobom. A dobre, že je to tak. Veď práve tieto otázky svedčia o dynamike rozvoja ľudskej osobnosti, ktorá je charakteristická pre váš vek. Tieto otázky si niekedy kladiete netrpezlivo, no súčasne chápete, že odpoveď na ne nemôže byť ani prenáhlená, ani povrchná. Musí mať svoju osobitnú špecifickú váhu. Ide o odpoveď, ktorá sa týka celého života a zahrňuje celú ľudskú existenciu.

Ján Pavol II., List mladým chlapcom a dievčatám celého sveta pri príležitosti medzinárodného roku mládeže v roku 1985, bod č. 3.