V tom čase som mal sen. Vryl sa mi hlboko do pamäti na celý život.
Snívalo sa mi, že som blízko domu na širokom dvore. Zabávalo sa tu mnoho chlapcov. Daktorí sa smiali, iní sa hrali a mnohí aj kliali. Keď som počul toto rúhanie, vrhol som sa na nich. Chcel som ich umlčať slovami i päsťami.
Tu sa zjavil vznešený muž v dôstojnom oblečení. Celý bol zahalený do bieleho plášťa. Tvár mu tak žiarila, že sa nedalo do nej ani pozrieť. Oslovil ma menom a rozkázal mi, aby som sa postavil na čelo týchto chlapcov. A dodal:
- Musíš si ich za priateľov získať dobrotou a láskou, a nie bitkou. Daj sa s nimi do reči a vysvetli im, že hriech je najväčšie zlo a priateľstvo s Bohom že je vzácne dobro.
Zmätený a prestrašený som sa vyhováral, že som len úbohý chlapec bez vedomostí a takým uličníkom nie som schopný hovoriť o náboženstve.
V tej chvíli sa chlapci prestali ruvať, vykrikovať a preklínať a všetci obstúpili hovoriaceho. Ani som nevedel, čo hovorím, keď som sa ho spýtal:
- Kto ste, že žiadate odo mňa také nemožné veci?
- Práve preto - odpovedal - že sa ti to zdá také nemožné, musíš to urobiť možným tým, že poslúchneš a nadobudneš si vedomosti.
- Ako si možno nadobudnúť vedomosti?
- Dám ti učiteľku. Pod jej vedením sa staneš múdrym, lebo bez nej je i tak každá múdrosť iba nevedomosťou.
5
- Ale ktože ste?
Som Synom tej, ktorú ťa tvoja matka naučila pozdravovať trikrát denne.
- Moja matka mi vždy hovorieva, aby som sa bez jej dovolenia nestýkal s neznámymi. Povedzte mi teda, ako sa voláte.
- Na to sa spýtaj mojej matky.
V tej chvíli som zbadal vedľa neho vznešenú pani, odetú žiarivým plášťom ako by bol samá jagavá hviezda. Keď videla, že môj zmätok rastie, zakývala mi, aby som sa priblížil, chytila ma dobrotivo za ruku a povedala mi:
- Pozri sa.
Obzrel som sa a videl som, že všetci tí chlapci zrazu zmizli. Miesto nich tu bolo mnoho kozliat, psov, mačiek, medveďov a iných zvierat.
Vznešená pani mi povedala:
- Toto je tvoje pole, tu budeš pracovať. Buď pokorný, statočný a silný a čo vidíš, že sa teraz deje s týmito zvieratami, musíš urobiť s mojimi synmi.
Obzrel som sa znova a miesto tých divých zvierat sa tu objavili krotké baránky, ktoré pobehovali a poskakovali okolo tohto muža a panej a radostne bľačali na ich počesť.
Pustil som sa - stále vo sne - do plaču a povedal som tej panej, že z toho nič nechápem. Položila mi ruku na hlavu a povedala:
- Časom všetko pochopíš.
Len čo to vyriekla, prebudil ma akýsi hrmot a všetko zmizlo.
Bol som ohromený. Zdalo sa mi, že ruky dotlčené od úderov, ktoré som rozdával na všetky strany, ma bolia, a že tvár mi horí od zaúch, ktoré som dostal.
Ráno som hneď svoj sen vyrozprával bratom a potom matke a starej mame. Bratia sa mi vysmiali. Každý si sen vykladal po svojom:
- Budeš ovčiarom, baraniarom - povedal Giuseppe.
- Ktovie či sa nestaneš kňazom - rozmýšľala matka.
- Budeš vodcom zbojníkov - uštipačne dodal Antonio.
- Snom netreba veriť - dodala nakoniec stará mať, ktorá nemala o teológii ani poňatia a nevedela ani čítať ani písať.
Tak som si to myslel aj ja. Ale na sen som predsa len zabudnúť nemohol. Prečo? To vám povie, čo vyrozprávam na týchto stránkach.

 

 

Don Bosco, vedený Pannou Máriou, ktorá
bola jeho učiteľkou, prežíval s chlapcami prvého
oratória duchovnú a výchovnú skúsenosť.
Nazval ju preventívny systém. V jeho ponímaní to
bola nezištne sa dávajúca láska, lebo čerpá
z lás ky Boha, ktorý každé stvorenie predchádza
svojou prozreteľnosťou, sprevádza svojou prítomnosťou
a zachraňuje ho tým, že mu dáva život.
Don Bosco nám tento systém zanechal ako spôsob
života a práce na ohlasovanie evanjelia
a záchranu mladých spolu s nimi a prostredníctvom
nich. Preventívny systém preniká naše
vzťahy k Bohu, osobné vzťahy i život komunity
v prejavovaní takej lásky, ktorá sa vie stať milovanou.
 

 

Pán nám dal dona Bosca za otca a učiteľa. Študujeme a nasledujeme ho

(Stanovy SDB čl. 21)

 

Zanechal nám preventívny systém ako spôsob života a práce

(Stanovy SDB čl. 20)
 
Naše povolanie sa vyznačuje osobitným Božím
darom – prednostnou láskou k mladým.
„Stačí, že ste mladí, aby som vás mal veľmi rád.“
Táto láska, ako prejav pastoračnej lásky, dáva
zmysel celému nášmu životu.
 
(Stanovy SDB čl. 14)